- Язык:
Словацкий (Slovak)
- Автор:
Ян Квапил(Ján Kvapil)
Kráľovná
Царица
V čele máš z bronzu liate lokne,
oči jak ostrie fleuretu,
na tvoju počesť kládli ohne
hĺbaví mnísi z Tibetu.
Keď Timur plný smutnej zloby
ľudí hnal k cieľom v éteri,
niesli ťa v pustatine Gobi
na jeho štíte, címeri.
Do Agry ako dávna Lilit
si vošla svetlom zaliata,
veselým oslom zazvonili
kopytá vkuté do zlata.
Bolo počuť len vzlykať kvety
v podvečer, keď zem mlčala,
a ešte ako chrobač letí
od zeleného kanála.
V úctivom predklone som hľadal
v diamantovej tvári kaz,
nado mnou bola kolonáda
a mal som rúcho ako kňaz.
Luky jak dúhy vyzerali,
ja ctil som voľnosť starých čias,
vediac, že nepohnú sa svaly,
no šípy dostihnú ťa raz.
Minulosť rozhorí sa opäť:
veselie v húští aloe,
kňazi, čo prinášajú obeť,
dni prehýrené na love.
A tvoje ústa, krivka strohá,
skrývali v sebe toľko múk,
že objavil som v tebe Boha
a z rúk som placho pustil luk.
Zbadal som, že sa ku mne ženie
luza, čo vrela, kričala…
Ty smiala si sa pobavene
vražednej sile kindžala.