- Язык:
Словацкий (Slovak)
- Автор:
Ян Квапил(Ján Kvapil)
Kráľovná
V čele máš z bronzu liate lokne,
oči jak ostrie fleuretu,
na tvoju počesť kládli ohne
hĺbaví mnísi z Tibetu.
Keď Timur plný smutnej zloby
ľudí hnal k cieľom v éteri,
niesli ťa v pustatine Gobi
na jeho štíte, címeri.
Do Agry ako dávna Lilit
si vošla svetlom zaliata,
veselým oslom zazvonili
kopytá vkuté do zlata.
Bolo počuť len vzlykať kvety
v podvečer, keď zem mlčala,
a ešte ako chrobač letí
od zeleného kanála.
V úctivom predklone som hľadal
v diamantovej tvári kaz,
nado mnou bola kolonáda
a mal som rúcho ako kňaz.
Luky jak dúhy vyzerali,
ja ctil som voľnosť starých čias,
vediac, že nepohnú sa svaly,
no šípy dostihnú ťa raz.
Minulosť rozhorí sa opäť:
veselie v húští aloe,
kňazi, čo prinášajú obeť,
dni prehýrené na love.
A tvoje ústa, krivka strohá,
skrývali v sebe toľko múk,
že objavil som v tebe Boha
a z rúk som placho pustil luk.
Zbadal som, že sa ku mne ženie
luza, čo vrela, kričala…
Ty smiala si sa pobavene
vražednej sile kindžala.
Перевод стихотворения Николая Гумилёва «Царица» на словацкий язык.